To nevymyslíš.
Syn sa na ihrisku veselo hojdal a na vedľajšiu hojdačku si sadol chlapec v jeho veku. Mama ho rozkývala a pristúpila ku mne s otázkou:
️Váš je ADHD? Či tiež autista? Lebo vidím, že je tam asi niečo. Na môjho by ste to nepovedali. Nerozpráva, ale našťastie je veľmi šikovný a nekonfliktný, lebo ja sa mu stále venujem, viete?
Neviem, nepoznám vás, zasmiala som sa a ešte som dodala, že asi všetky mamy sa snažíme, ako len vieme. (Inak, to vážne? Porovnávame si už aj ZŤP deti? O čo sa tu akože súťaží?)
️Poď, pôjdeme sa hrať radšej inde, začala ťahať svojho syna preč, ale on sa z hojdačky ani nepohol. Keď dlho bez prestania naliehala, kopol ju, udrel a spustil krik.
Môj syn ku mne pribehol a objal ma, preľakol sa revu. Vysvetlila som mu, že chlapček sa nehnevá na neho a môže sa ísť ďalej hrať. Pani nátlak vzdala a situácia sa hneď upokojila.
️Zvláštne, oni asi nejako cítia, že sú obidvaja iní, že? Aj keď viete, ono nie je iný, ako iný... zamyslela sa sledujúc chlapcov. Len sa tak hojdali, pozerali sa na seba a usmievali.
Potom sa rozhovorila a zverila sa mi, že sa vždy a všade stretáva so segregáciou a aká je z ľudí sklamaná. Opýtala som sa jej, či má jej malý kamarátov a či si to tu niekedy zopakujeme.
️Nie, odpovedala na obidve otázky. Nemá žiadnych priateľov a aj keď sa naše deti spolu pekne hrajú, radšej sa viac nestretneme, pretože si neželá, aby sa jej syn kamarátil s autistami.
....
Napísal život sám.
Foto: Canva
