Druhého apríla sa pozornosť verejnosti otočí smerom k autistickej komunite. Otvorene by sme mali pomenovať, čo prežívame. Kto, ak nie my - kedy, ak nie teraz.
To som si povedala, keď ma Dagmar Mozolová zavolala do relácie Opri sa o mňa. Zbiera v nej príbehy ľudí, ktorí sa ocitli na križovatke, ktorá zmenila smer ich životnej cesty. U mňa to bolo materstvo.
Povzbudila ma, aby som sa otvorila pre iných rodičov, ktorí niečím podobným práve prechádzajú a pre ďalších poslucháčov, ktorí vďaka tomu lepšie pochopia, ako autistické rodiny žijú a o čom sa až tak nehovorí.
Pýtala sa ma na obdobie, keď bol autizmus diagnostikovaný najprv prvému dieťaťu, potom druhému a ako som to prežívala. Ja som hovorila aj o pocite viny, lebo také to vtedy v mojej hlave bolo - zamračené. A aj o tom, ako vyšlo slnko.
Boli časy, keď som nedokázala vysloviť slovo autizmus bez toho, aby sa mi zachvel hlas. Keď som si myslela, že sa už nikdy nezasmejem a nenadýchnem. Každý, kto úprimne miluje človeka v spektre, prejde nevyhnutnou zmenou.
Možno takou veľkou, že si už ani nepamätá, aký bol život predtým. Lenže ľudia s PAS nemajú život pred a po autizme a nežijú na inej planéte. Stále sa pritom od nich čaká, že sa zmenia, prispôsobia a budú na sebe neustále pracovať, ak chcú žiť v "našom" svete.
Po nahrávaní sme sa cestou vo výťahu ešte rozprávali o šanciach detí - že závisia hlavne od rodičov, od ich postoja k diagnóze, prístupu k dieťaťu, finančnej situácie, mentálnej odolnosti mamy a otca a ich práce na sebe.
Pošlite mi v sms-ke, čo ste teraz povedali, použijem to - povedala mi na rozlúčku pani Mozolová. Ďakujem jej za výnimočné stretnutie, za jej empatiu, vypočutie a za to, že pomáha zvyšovať povedomie o autizme na Slovensku.
Relácia Opri sa o mňa, nedeľa 29.3. o 21:05, Rádio Slovensko.
Foto: Canva
