Vitajte v oceáne najzáhadnejšej diagnózy. Plávajme kúsok spolu.
Áno, viem. Je to extrémne kruté. Nik vás na to nepripravil. Ešte ste ani poriadne nezabrali a už ste vyčerpaní. Obzriete sa za ostatnými. Nezdá sa to fér. Ich úlohou je zdolať potok. Dobre vidíte? Niekto má pred sebou dokonca len mláku. Ešte včera ste k nim patrili, dnes nemáte na pevnine miesto.
Tik-tak! Čo tu ešte robíte? Mieria na vás prsty, pohľady a výčitky. Nedajú sa vypnúť ani stíšiť. Čím skôr si priviňte svoje dieťa a odplávajte. Čo teraz počujete, je už len vlastný strach. Je to definitívne. Ste najosamelejší rodič na svete.
Zem máte stále na dohľad, inštinktívne sa ťaháte k súši, ale vlny sú nevyspytateľné a šanca na návrat neexistuje. Ak budete tvrdohlavo zápasiť, more vás vyvrhne, ale načo? Nik vás už nepozná, od rána zabudli. Vzdajte sa, už tam nepatríte. Pevnina vás odmieta, more vťahuje a vypľúva. Časom sa zbláznite. Pustite predstavu o tom, ako by to malo byť. Stiahne vás ku dnu. Zabudnite na všetko, je to minulosť. Vynulujte sa.
V tomto oceáne sa najprv musíte utopiť, aby ste v ňom dokázali plávať. Splynúť s vodou, každou bunkou prijať nové skupenstvo. Ak budete dôverovať vlnám, časom narazíte na kúsok súše, neobývaný ostrov, miesto znovuzrodenia. Nech sa páči, váš nový domov. Aha, ako životodarne ho obmýva voda.
Nádych, výdych. Počujete hlasy z brehu? Ani ja nie.
Foto: Adobe Stock
