Stále nie je neskoro pre 2%. 
Viac info
Logo
Chcem podporiť
24. decembra 2023

Takto prežíva sviatky 7-ročný Teodor s detským autizmom

Autor: Marianna Budajová

Veronika hovorí o tom, ako jej syn, žiak prípravného ročníka základnej školy, zvláda Vianoce a Silvester.

O vianočných očakávaniach

Niekedy vnímam, že rodina Teovu diagnózu nevie spracovať. Tlačia ho do vecí, ktoré pre neho nie sú. Napr.: „Poď si pozrieť darčeky.“, „... čo priniesol Ježiško?“. Lenže jeho to nezaujíma a niekedy vnímame ich sklamanie, že nepríde tá detská radosť, tá eufória, z jeho strany, ktorú klasický dospelák očakáva. 

O návštevách

„Pozri sa tu je stromček!“, Teo vôbec o to nemá záujem. Návštevy vo všeobecnosti u nás doma ignoruje. 

O jedle

Jeden rok sme mali stravu obmedzenú. Teo sa stravoval bez lepku/bez kazeínu. Koláčiky a veci som mu priniesla ja, a položila na stôl. Nechcela som nijak ľudí obmedzovať, čo mu kúpiť alebo ako to riešiť. 

O radách

Nevyžiadané rady sú nereálne rady. Sme rodičia autistu, riešime DNES a TU. Nesprávna rada môže syna posunúť vzad a nie vpred.

O poslednom dni v roku

Silvester Teodor doposiaľ prespal. Minulý rok sme prvý krát strávili Silvester v spoločnosti. Musím povedať, že pre nich bola Teodorova pohoda úplnou prioritou. Prišli aj iní ľudia, ktorí boli ohľadom Teovej diagnózy informovaní a svoje správanie vhodne prispôsobili. Keďže v danej spoločnosti boli aj násťroční chlapci, ktorí sa tešili na ohňostroj, bolo úžasné sledovať, ako aj jeho ujo a teta jasne povedali, že ohňostroj sa pôjde strieľať inde, lebo Teo by sa mohol vystrašiť. Tea ohňostroj fascinoval, ale zvuky okolo boli pre neho silné. Ale, keďže sme vynaliezaví, Teo si sadol do zaparkovaného auta a  pozeral von. Keď povedal, že stačí, presunuli sme sa dovnútra.

O krásnych zážitkoch

S Teom zažívame úžasne chvíle! Nemôžeme vypichnúť len jednu vec, pretože po každej ceste, výlete alebo akcií sa iba smejeme. Ale môžem povedať, že nás vie v dobrom šokovať. Máme kopec zážitkov, ktoré vieme v ťažkých chvíľach použiť a „resetnúť sa“.

O pokrokoch

Pokroky v roku 2023 boli. Ako veľký pokrok vnímam, že keď sa ideme učiť, nie je už plač, ale len jemný truc. Desať až 15-minútové plakanie prešlo k peknej práci za stolom. Rovnako evidujeme aj super ohlas od terapeutiek, pani učiteliek aj od rodiny.

O želaniach

V roku 2024 by sme si priali, aby Teo napredoval. Aby sme to stále, ako rodina, zvládali a vedeli ho dobre nasmerovať. Vždy si dáme ciele (reálne), čo sa najbližšie budeme učiť a držíme sa toho.

Páčil sa Vám článok? Sledujte a lajkujte Modrú hliadku aj na FacebookuInstagrame či LinkedIne, prípadne nás môžete aj podporiť TU: Podpora. Ďakujeme.

FOTO: Adobe Stock

Mohlo by Vás tiež zaujímať

strateny macko

Nočná mora pre rodičov. Polovica autistických detí sa zatúla 

V roku 2011 prebehla na Kennedy Krieger Institute v Baltimore štúdia zameraná na príčiny úteku detí s PAS.
Čítaj ďalej...

Ak podpora pre ľudí s autizmom začína aj končí modrým osvetlením, škoda elektriny

Iniciatíva rozsvietiť druhého apríla dominanty miest a obcí na modro a nasmerovať pozornosť verejnosti k osobám s autizmom je úžasná.
Čítaj ďalej...
1 2 3 13