Alex má sedem rokov a detský autizmus. Jeho mama Eli nám úprimne porozprávala, ako sa mu darí a čo jej svojou výnimočnosťou priniesol do života.
Eli, hovoríš, že na deti s PAS máš iný názor ako ostatné mamy. V čom presne?
Nevnímam ich ako hendikepované, beriem to skôr zo spirituálneho hľadiska. Nie je náhoda, že sa na tomto svete rodí viac a viac detí s autizmom, lebo žijeme vo veľmi individuálnej spoločnosti.
Ako to myslíš?
Naše deti prišli na svet, aby nám otvorili srdce a ukázali, že svet môže byť iný, ako si my predstavujeme. Dôležité je prijať dieťa také, aké je, lebo sú to veľmi citlivé bytosti a rozumejú viac veciam, ako si myslíme, aj keď napríklad nerozprávajú.
Začína advent, budú Vianoce, obdobie stretávania sa a návštev. Ako syn reaguje na ľudí?
Čo som postretla na svojom synovi, tak veľmi citlivo reaguje na emočné prejavy druhej osoby a energiu naokolo. Inklinuje k ľuďom, ktorí ho neodsudzujú a majú pre neho pochopenie.
Zažívaš často situácie, keď spoločnosť poukazuje na synove nevhodné správanie?
Čo sa týka nevhodného správania, ja to už neriešim a možno to ani nepomenúvam ako nevhodné, lebo môj syn je iný a to, čo je pre spoločnosť nevhodné, je pre neho normálne.
Keď hovoríme o prístupe voči deťom s PAS, s čím by mali ľudia podľa teba prestať?
Hlavné je, aby ľudia neporovnávali správanie dieťaťa s autizmom so správaním neurotypického dieťaťa a takisto aby nepoukazovali na jeho nedostatky alebo na to, čo ešte nevie, resp. v čom zaostáva. Treba sa sústrediť na pozitívne stránky dieťaťa a to, v čom spravilo pokrok.
Podarilo sa Alexovi tento rok dosiahnuť pokrok?
Podarilo vďaka úprave stravy na bezlepkovú, bezsacharidovú a bezlaktózovú diétu. Ajko sa dokáže vďaka tejto zmene lepšie sústrediť a je viac prítomný. Zlepšil sa mu spánok.
To sú významné zmeny. Vďačíš za to len prísnej diéte?
Som vďačná za Instragram, našla som tam zahraničné zdroje od mám, ktoré majú autistické deti a možnosti terapie a nutričného poradenstva, o ktorom som na Slovensku nepočula. Začali sme cvičiť podľa terapií Dr. Melilla po tom, ako som si prečítala knihu The Disconnected kids (Odpojené deti, prekl.red.).
Posunulo vás to?
Pokroky sú viditeľné. Boli sme na terapiách v ich centre v Sofii a doteraz sme v kontakte s bulharským tímom cez Zoom. Počas online terapií nám radia, ako ďalej postupovať a motivajú nás k lepším výsledkom.
Poďme preč od terapií, čo úsmevné so synčekom bežne zažívaš?
Alex, keď vidí na ihrisku milú pani, zvykne sa rozbehnúť a objať osobu, ktorá mu je sympatická. Má zmysel pre humor a niekedy ma prekvapí trefným slovom, i keď je takmer neverbálny. Minule rozsypal na zem cestoviny, ja som na neho zvýšila hlas, že to nemá robiť a on na to: mama húka.
Čo si sa v roku 2023 ako mama naučila?
Tento rok som sa naučila, že menej je viac a je dôležité sa sústrediť radšej na dve veci ako dieťa preťažovať množstvom terapií. Najdôležitejšie je umožniť mu detstvo. Netreba mu dávať zakaždým nálepku autista a podceňovať ho, lebo naše deti, rovnako ako ostatné, majú možnosť sa rozvíjať, i keď to možno trvá dlhšie a prebieha inak ako u bežných detí.
Pre rozvoj detí na spektre autizmu, čo je podľa teba najdôležitejšie?
Dôležité je dať im čo najviac bezpodmienečnej lásky a istoty u nás doma, aby sa cítilo bezpečné a prijaté. Jedine vtedy dieťa spraví pokrok, keď sú s tým rodičia vnútorne vyrovnaní a môžu mu dať priestor rásť v prostredí, kde prevláda bezpodmienečná láska, trpezlivosť, prijatie tejto výnimočnej neurodivergentnej bytosti, ktorú ja nazývam X-man.
X-man?
Naše deti sú ako malí X-meni, sú inak obdarované ako neurotypické deti. Naše deti nám prišli do života, aby nás naučili otvoriť srdce.
Podarilo sa?
Mám viac empatie, bezpodmienečnej lásky a môj syn je mi najväčším učiteľom.
Ďakujem Eli za rozhovor. Páčil sa Vám článok? Sledujte a lajkujte Modrú hliadku aj na Facebooku, Instagrame či LinkedIne, prípadne nás môžete aj podporiť TU: Podpora. Ďakujeme.
FOTO: Adobe Stock
