V sobotu 23. novembra som sa zúčastnila seminára na tému sexualita ľudí s mentálnym znevýhodnením, ktorý zastrešovala doktorka Andrea Prečuchová z Katedry špeciálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Hlavným hosťom bola doktorka Sylvia Bzdúchová, ktorej sa chcem poďakovať za jej odbornosť a bohaté skúsenosti, ktorými nás sprevádzala celým seminárom, ale aj za ľudskosť, ktorá bola pri každom aspekte hlboko prítomná.
Otvárať témy, ktoré prirodzene súvisia so životom ľudí so zdravotným znevýhodnením a na Slovensku sú stále považované za tabu, sa v Modrej hliadke nebojíme. Dovoľte mi preto odovzdať vám súhrn myšlienok hodných na zdieľanie. Nevnímajte ich prosím iba v súvislosti s témou sexuality, skúste sa na mnohé z nich pozrieť v kontexte bežných dní a situácií, ktoré nám život prináša.
1. Sexuálna výchova nie je len o pohlavnom styku – mýtus!
Sexuálna výchova pre ľudí s mentálnym znevýhodnením (a nie len pre nich) nie je o tom, ako vykonávať pohlavný styk. Je to oveľa širší koncept. Ide o to, aby sme sa naučili, ako sa chrániť pred násilím, ako rozpoznať, že sa s nami deje niečo nevhodné a ako povedať NIE. Je to aj o pochopení zmien, ktoré sa dejú s naším telom v rôznych fázach života. Musíme sa naučiť, ako rozpoznať príznaky, že niečo nie je v poriadku (napr. zmeny správania, agresivita). Tieto zmeny môžu byť dôsledkom rôznych aspektov, a aj sexuálna výchova môže byť jedným z kľúčov k ich pochopeniu.
2. Zmena správania ako signál zanedbania
Aj zdravé dieťa (3-4 ročné) môže v škôlke začať vykazovať náhlu zmenu správania, ako je napríklad masturbácia, čo môže byť signálom, že v jeho domácom prostredí nie je dostatok emocionálnej podpory a lásky. Ak sa dieťa uchyľuje k takémuto správaniu, môže ísť o sebaobranu, "pud sebazáchovy, chce prežiť". O to viac je dôležité otvorene hovoriť o telesných zmenách už od raného veku – o tom, čo sa deje s telom v rôznych štádiách vývinu.
3. Určovanie hraníc a zodpovednosť za svoje telo
Rozprávajme sa s deťmi už od 3-4 rokov o rozdieloch medzi mamou, otcom, širšou rodinou a cudzími osobami (príklad: s cudzou osobou neodchádzam z ihriska). Musíme ich naučiť určovať si hranice, čo je bezpečné a čo nie. A ako deti vyrastajú, je dôležité im ukázať, že aj v dospelosti majú právo na to, aby sa cítili bezpečne a vedeli povedať NIE. V akejkoľvek oblasti.
4. Otváranie dôležitých tém a ich prekonanie
- V ČR už existujú sexuálni asisteni pre ľudí so zdravotným znevýhodnením
- Na Slovensku je táto téma stále tabu. Podľa slov pani doktorky v sebe táto služba nesie mnoho známok zdravotnej starostlivosti. Ak človek nemá základné vedomosti o sexuálnej socializácii, vie to spôsobiť mnoho negatívnych zdravotných komplikácií. Viac napr. aj v tejto reportáži (od 2:29 min.)
5. Neposudzujme správanie na základe našich predsudkov
"Podľa seba súdim teba." Mnohé prejavy správania detí alebo dospelých s mentálnym znevýhodnením môžu byť vnímané spoločnosťou inak. To, čo nám môže pripadať ako obťažovanie, nemusí byť osobou s mentálnym znevýhodnením vnímané rovnako. Na seminári ich doktorka nazvala "čistými dušami" – majú iný pohľad na svet, a preto musíme byť opatrní v tom, ako ich správanie hodnotíme. Predsudky a nevedomosť nám bránia v pochopení pohľadu z inej perspektívy. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je nutné vzdelávať sa v oblasti sexuálnej výchovy, resp. socializácie.
6. Rešpekt a ľudskosť
Každý človek, teda aj človek s mentálnym znevýhodnením, si zaslúži rešpekt a úctu. Po dovŕšení dospelosti si zaslúži vykanie, ktoré vyjadruje uznanie jeho dospelosti a zodpovednosti za svoje konanie. Týmto spôsobom sa k nemu správame s ľudskosťou a rešpektom, čo podporuje jeho dôstojnosť. Úctu a rešpekt by sme si mali preukazovať navzájom bez ohľadu na to, či človek má alebo nemá zdravotné znevýhodnenie.
7. Ľúbme deti také, aké sú
"Čo deťom ubližuje najviac, sú očakávania rodičov." To platí vo všetkých oblastiach ich života (vrátane našich očakávaní výberu základnej školy). Je dôležité akceptovať deti také, aké sú, bez toho, aby sme sa snažili z nich urobiť niekoho, kým nie sú. Ich hodnotu a jedinečnosť je potrebné vnímať a podporovať bez tlaku na splnenie našich očakávaní. Nájdime a podporujme ich silné stránky. Ak dieťa bude zažívať úspechy, automaticky sa znížia aj ďalšie deficity, ktoré dieťa má.
Slovo na záver
Tento seminár bol pre mňa príkladom nádeje. Na Slovensku máme stále odborníkov, ktorí pristupujú k ľuďom a svojim pacientom s rešpektom, empatiou a bez predsudkov. Táto kombinácia odbornosti a ľudskosti je kľúčová a vďaka nej je možné zbúrať predsudky nie na základe domnienok, ale na základe skutočných odborných znalostí. Predsudky a konzervatívnosť nás obmedzujú v tom, aby sme otvárali dôležité témy. Tieto bariéry nám bránia v tom, aby sme získali potrebné vedomosti a pochopili akékoľvek správanie, ktoré nám pripadá odlišné.
Zuzana
Hrdá členka tímu Modrej hliadky
Foto: Archív Z.F.
Páčil sa Vám článok? Sledujte a lajkujte Modrú hliadku aj na Facebooku, Instagrame či LinkedIne, prípadne nás môžete aj podporiť TU: Podpora. Ďakujeme.
