Stále nie je neskoro pre 2%. 
Viac info
Logo
Chcem podporiť
10. októbra 2024

Čo trápi mladých na spektre autizmu a ich rodičov? Odpovedá Petra Hofierková z Klubu Nezábudka

Autor: Marianna Budajová

Pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia sme sa opýtali Petry Hofierkovej, peer konzultantky z Ligy za duševné zdravie, ako prebiehajú online podporné skupiny pre rodičov neurodivergentných detí, ktorých vznik iniciovala.

Rodičia, ktorých naša ponuka oslovuje, sa môžu na online Klub NEZÁBUDKA prihlásiť na stránke Ligy za duševné zdravie. Nájdu tam termíny a aj prihlasovací formulár. Spravidla deň pred online klubom dostanú mailom prihlasovací link. Stretávame sa pravidelne každý druhý piatok podvečer na dve hodiny. Zatiaľ sme mali 8 stretnutí. Klub moderujeme traja peer konzultanti a psychológ. Rodičia nemusia dodržiavať presný čas, môžu sa prihlásiť neskôr, odísť skôr, ako to sami potrebujú. Nemusia ani prispievať do diskusie, byť na kamere, ak sa tak cítia komfortnejšie a potrebujú najprv pocítiť bezpečie. Stačí, ak sa v skupine nachvíľku kratučko predstavia. Nie je potrebné ani chodiť pravidelne, rodičia sa môžu pripájať slobodne podľa vlastných možností. Na prvých stretnutiach sme sa rozprávali o tom, ako si vytvoriť bezpečné prostredie a zisťovali sme, čo k tomu potrebujeme. Spoločne sme si vytvorili pár pravidiel. Ak prichádzajú noví rodičia, porozprávame sa o nich aj s nimi. Témy a priebeh klubu spoluvytvárame. Každý z nás má svoje príbehy a potreby a môže s nimi do klubu prísť. Vytvorili sme si aj svoju FB skupinu, ak sa chcú rodičia aj medzi jednotlivými stretnutiami rozprávať, zdieľame tam tipy, ktoré sme si povedali na klube. 

Aké témy sa v skupinách riešia a čo rodičov najviac trápi?

Spontánne sme sa zhodli, že by sme radi tie dve hodiny raz za dva týždne strávili rozhovormi o sebe, o našom prežívaní. Účasťou dominujú mamy, radi by sme však privítali otcov, počúvali aj ten mužský element. Zisťujeme, že ako rodičia, hlavne mamy, zabúdame na svoje potreby. Príchodom detí do našich životov sme si odvykli premýšľať nad sebou, do popredia sa dostali naše deti, ktoré nás potrebujú o čosi viac. Svoje robí aj slabá podpora okolia v rôznych zmysloch – štát, škola, zdravotníctvo, rodina, priatelia, stigma, neporozumenie. Téma izolácie je skutočne veľkou témou a často sa jej na kluboch dotýkame. A veľmi si uvedomujeme a zažívame na kluboch blízkosť a prijatie, ktoré sme už mnohí dlho necítili. Ďalšou témou s tým súvisiacou sú vzťahy, najmä tie v rodine. Dlhodobou záťažou, hľadaním riešení, zažívaním bezmoci sú naše najbližšie vzťahy preverované a nie všetci sme na niečo podobné pripravení a ustojíme to s gráciou. Témou, ktorej sa radi venujeme je sebastarostlivosť. Venujeme čas nad zamyslením sa, čo nám pomáha, kedy som sa cítil/a dobre, čo som robievala v minulosti, tešilo ma to a mohla by som sa k tomu vrátiť, aké veci túžim vyskúšať. Venovali sme sa aj téme práce, ako skĺbiť starostlivosť o deti a prácu, akú prácu chceme, koľko času jej dokážeme venovať, čo nám sebarealizácia prácou prináša, kedy je už ten vhodný čas ísť do práce. Zaujímala nás aj téma komunikácie, hlavne v rodine, s deťmi, s partnerom/kou, ako komunikovať a nezraňovať sa navzájom. A určite je častou témou, že sa môžeme takto stretávať, zdieľať a podporovať v prostredí, kde som prijatý/á a ľudia mi rozumejú, nemusím nič vysvetľovať, obhajovať sa a brániť. 

Okrem rodičov pomáhate aj mladým dospelým na spektre. S akými problémami najčastejšie zápasia a v čom by im rodiny a spoločnosť mohli pomôcť?

Myslím, že ich najviac trápi neporozumenie okolia. Niektorí sa veľmi porovnávajú, stojí ich veľa síl sa vyrovnať, napodobniť ostatných, pokúšajú sa zapadnúť. Stretávam rodičov, ktorí sa edukujú, alebo len intuitívne vnímajú a napĺňajú potreby svojich detí. No sú aj rodičia, ktorí nepristupujú k svojim deťom citlivo. Dôvody vidím rôzne, napr. sami nezažili podpornú atmosféru v pôvodnej rodine, alebo sú preťažení, majú strach priznať/prijať, že ich dieťa je neurodivergentné. Keďže z veľkej miery je neurodiverzita dedičná, sú často konfrontovaní nielen s poruchou u svojho dieťaťa, ale aj u seba. Ďalšou oblasťou, s ktorou sa u mladých stretávam je otázka aj sexuálnej orientácie, transrodovosti a pod. Nepátrala som po príčinnosti, ale zdá sa, že je medzi neurodivergentnými mladými ľuďmi zároveň viac z LGBT komunity. Vnímam potrebu pomoci celej rodine sa v problematike zorientovať. Viem si predstaviť podporné tímy, ktoré by pracovali určitý čas priamo v rodine. Mladí ľudia majú často rôzne menšie, či väčšie problémy v škole. Sú preťažení, potrebujú viac oddychu pre seba šitého na mieru. Potreba byť chvíľu sám/sama je u nich vyššia. Hľadajú a intuitívne si k sebe nachádzajú podobných kamarátov. Je veľmi fajn, ak sa im to podarí. Takéto priateľstvá nie sú až také intenzívne na interakciu a stretávanie sa, no o to väčší význam majú pre ich psychohygienu. Taktiež v práci potrebujú malé prispôsobenia. Mnohí nevedia pracovať vo veľkých a hlučných kolektívoch, príliš ich to preťažuje. Ak však majú prijímajúce prostredie, ich zaujatosť, kreativita a produktivita vie byť enormná. Majú radi pravidlá, jasne definované úlohy, vysvetlené rutiny a dodržiavanie štandardov. Zmeny ich vedia vyviesť na nejaký čas z miery. Edukácia zamestnávateľov by mohla prispieť k lepšiemu uplatneniu sa mladých na trhu práce. Terénni sociálni pracovníci by im vedeli pomôcť s malými podpornými činnosťami, ktoré sa týkajú nových situácií, či sociálnych interakcií. Najdôležitejšie však vnímam scitlivovanie spoločnosti. Ak budeme vytvárať vo svojom okolí prijímajúce komunity, budeme sa vedieť podporovať navzájom všetci.

Ako môžeme podporiť Nezábudku?

Všetky Kluby Nezábudka sú bezplatné a Liga za duševné zdravie pripravuje a robí mnoho podobných projektov, ktorými pomáha, dedukuje, destigmatizuje a preto si každú podporu ceníme. Ľudia nás vedia podporiť finančne, momentálne v dňoch 9.-13.10.2024 prebiehajú v uliciach miest Dni Nezábudiek, no prázdnou sms na číslo 833 v hodnote 3 € viete podporiť činnosť Ligy za duševné zdravie až do konca roku 2024. Na webstránke nájdete aj možnosti, ako prispieť jednorazovo, či prispievať pravidelne určitou čiastkou. Taktiež sa viete zapojiť aj ako dobrovoľník v rôznych činnostiach pre Ligu za duševné zdravie, stačí nás kontaktovať.

Foto: Archív P.H. 

Páčil sa Vám článok? Sledujte a lajkujte Modrú hliadku aj na FacebookuInstagrame či LinkedIne, prípadne nás môžete aj podporiť TU: Podpora. Ďakujeme.

Mohlo by Vás tiež zaujímať

seminar o sexualite ludi s mentalnym postihnutim

Hlavné myšlienky zo seminára o sexualite ľudí s mentálnym znevýhodnením

V súvislosti so životom ľudí so zdravotným znevýhodnením je potrebné a prirodzené otvárať aj témy, ktoré sú v spoločnosti stále považované za tabu.
Čítaj ďalej...

TOP 12 myšlienok z prvého dňa konferencie Autismus v praxi

Sme v Prahe na 10. ročníku konferencie Autismus v praxi, ktorú organizuje NAUTIS - Národní ústav pro autismus.
Čítaj ďalej...

Žime odvážne a naplno

Predstavte si, že máte 70 rokov, objímete svoje dávno dospelé autistické dieťa a obzriete sa do minulosti.
Čítaj ďalej...
1 2 3 15

Podporili nás

Ďakujeme našim partnerom: