Bol jeden vlak, viezol mňa a teba. A ešte veľa iných ľudí. Zo západu na východ, dlho, celou krajinou.
Cítila som, že si už pripravený. Aj ja som už bola. Išla som do toho bez strachu. Raz som sem napísala: žime odvážne a naplno. Presnejšie to nevyjadrím.
Oproti nám si sadol manželský pár. Najprv len postávali pri dverách. Nech sa páči, tieto miesta sú voľné, povedala som a tebe zasvietili očká. Máš rád spoločnosť.
Pokecali sme, kým nezaspali. Vracali sa unavení z práce z Anglicka. Sledoval si ich, keď sa spolu rozprávali. Hltal si každé ich slovo v rómštine. Tešil si sa a tlieskal rukami. Páčili sa ti.
Sem tam si im pri vrtení nechtiac kopol do nohy či radostne vykríkol. Aj keď sa nepýtali, vysvetlila som im, prečo to robíš a prečo im neodpovedáš. Pochopili a objali ťa pohľadom.
Ponúkla som ich cukríkmi. Keď videli, ako veľmi ti chutia, radšej ti ich všetky nechali. Pri vystupovaní sa rozlúčili a yaželali ti všetko dobré v živote. Napodobne!
Oproti nám sa vystriedalo ešte niekoľko cestujúcich. Predsudky išli viackrát okolo, ale nikdy si neprisadli. Pri našom stole nemali miesto.
Mama
Foto: Archív M.B.
Páčil sa Vám článok?
Sledujte prácu tímu Modrá hliadka aj na Facebooku, Instagrame či LinkedIne, alebo nás podporte TU: Podpora.
Ďakujeme!
