Žilinčanovi na spektre autizmu pomaly ťahá na štyridsiatku a ako mnohí v mladšom strednom veku, aj on sa chce usadiť. Po akej žene túži, vie celkom presne. Kamarátka, ako o budúcej partnerke hovorí, má byť v jeho veku alebo najviac o dva roky staršia. Vhodná kandidátka na harmonický vzťah s ním zdieľa rovnakú diagnózu, je slobodná alebo nešťastne zadaná, ideálne bezdetná, prípadne s deťmi staršími ako 12 rokov a má plnšie tvary. Ihla v kope sena?
Vek, zdravotný stav, rodinný stav, výzor. Stanovených kritérií nie je veľa, sú však úzko špecifikované. Koľko Sloveniek narodených v ročníkoch 1983, 1984 a 1985 má potvrdený Aspergerov syndróm? Otázka by nemusela byť rečnícka, keby existovali verejne dostupné štatistiky ľudí s PAS. Nejde len o problém vymedzenej generácie. Neoficiálnych Aspergeriek je zákonite viac ako oficiálnych. Sú roztrúsené medzi neurotypickým obyvateľstvom, od detstva majú ťažkosti zapadnúť, myslia inak a vedia to. Aby v spoločnosti prežili, naučili sa autistické prejavy maskovať. Majú za sebou desaťročia sociálnej kamufláže. Čím sú staršie, tým väčšmi si uvedomujú svoju inakosť. Požiadavky na potenciálne záujemkyne preto Matúš rozširuje aj o statočné dámy v utajení.
Mohlo by vás zaujímať: Aspergerov syndróm v skratke
Jeho úprimný príspevok pripomínajúci inzerát zo zoznamky som na Facebooku zaregistrovala ešte na jar. Vyvolal veľkú vlnu ohlasov, sprvu rozpačitých, no rýchlo sa to otočilo. Namiesto adeptiek na lásku naň reagovali najmä rodičia detí s autizmom, väčšina z nich mu prejavila solidaritu a odkázala: „držíme palce!“ Hľadať priateľku s Aspergerovým syndrómom (ďalej len AS, pozn. red.) vo verejnej skupine o poruchách autistického spektra bol z jeho strany logický ťah. Dievča, aké hľadá, však stále nenašiel, a tak v auguste postoval znova.
Ešte v ten deň medzi nami prebehol asi hodinový videohovor. V úvode sme hľadali možné riešenia a prebrali formy pomoci, akú mu dokáže Modrá hliadka poskytnúť. Oslovíme v jeho mene organizácie ktoré sa venujú dospelým s AS? Zorganizujeme stretnutie Aspergerov, ktorí sa chcú zoznámiť? Vyzveme ľudí, aby zdieľali jeho inzerát do rôznych skupín pre väčší dosah? Natočíme video? Napíšeme článok? Matúš chce seba aj svoj príbeh odprezentovať autenticky a zvýšiť tak šancu osloviť ženu, ktorá by na oznam zo sociálnej siete nikdy nezareagovala. Šťastiu ide naproti. Rozhodol sa pre interview. Stačí, ak si ho prečíta jedna správna osoba a zmení mu to život. Rodičom dieťaťa s AS, ktorých zaujíma otázka budúcnosti, odporúčam odpovede čítať aj medzi riadkami. Rozprávali sme sa o všeličom - detstve, práci, rodine, inakosti, láske. Text je autorizovaný v celom rozsahu. Pred začiatkom rozhovoru sme si potykali.
Matúš, predtým než začneme, chceš sa ma niečo opýtať?
Je pravda, že keď budem mať svoju priateľku či kamarátku, jej nemám hovoriť hneď o autizme? Že najprv mám viac týždňov, viac mesiacov o tom nehovoriť?
Kto ti to povedal?
Jeden kamarát poradil, aby sa dievča nezľaklo. Že netreba na začiatku hovoriť o duševnej chorobe.
Ty vnímaš Aspergerov syndróm ako duševnú chorobu?
Áno.
Stretávaš sa aj s inými Aspergermi?
Málo.
Začal si o autizme, tak nadviažem. Bol si diagnostikovaný v dospelosti?
Nie, bol som diagnostikovaný v detstve. Vtedy sa vedelo, že mám nejaký podtyp autizmu. Až v roku 2011, keď som mal 26 rokov, som chodil v lete do psychiatrického stacionára a tam sa zistilo, že mám Aspergerov syndróm.
Keď si si potom o AS hľadal informácie, našiel si sa v tom? Zažil si tzv. aha moment?
Áno, že už viem, prečo som citlivý na niektoré zvuky, začalo mi to dávať zmysel. Aj bývalý spolužiak zo strednej podobne zistil, že je to autizmus.
Ty sám vieš pomenovať, v čom si odlišný?
Niekedy mám detinské správanie, ľudia mi to nepovedia, ale cítim to tak.
Zazerajú?
Ako ktorí.
Kedy sa v tvojom správaní prvýkrát vyskytli odlišnosti, ktoré tvojich rodičov znepokojili?
Keď som mal jeden alebo dva roky. Mal som oneskorený vývin reči. Napríklad namiesto ja chcem jesť som povedal ty chceš jesť na seba v druhej osobe. Ja si to nepamätám, ale pamätajú si to rodičia, hlavne mamina.
Chodil si do bežnej škôlky a školy?
Do školy áno, ale školskú dochádzku som začal o rok neskôr kvôli autizmu. Do škôlky som asi chodil tam, kam chodili duševne choré deti. Tak sa mi zdá.
Bolo náročné v škole zapadnúť do triedy? Uvedomoval si si svoju inakosť?
Iba tak, že spolužiaci ma nechceli brať do partie. Nechceli ma pri sebe.
Aj ti to povedali?
To nie, iba naznačili. Videl som, že ma odmietali.
A učitelia to nejako riešili?
Časom sa nejaké veci vyriešili.
Matúš, v úvode si spomínal radu kamaráta, takže si si nakoniec parťákov našiel, však?
Áno, mám kamarátov. Chodím aj do združenia pre duševne chorých, tam sú s rôznymi diagnózami.
U vás v Žiline?
Áno, volá sa Mozaika a vyšil som im logo.
Venuješ sa ručným prácam?
Áno, ale chodím aj do roboty.
Kde pracuješ?
Vo výrobni kníh. Som pomocný knihár.
Knihy aj rád čítaš?
Máloktoré.
Zaujímajú ťa skôr počítače?
Študoval som počítačové inžinierstvo, aj keď robím v inom obore.
Počkaj, si počítačový inžinier?
Áno, ale nenašiel som si v tom obore prácu.
Chodil si na pohovory?
Chodil, ale neprijali ma nakoniec.
Spomínal sa na vstupných pohovoroch Aspergerov syndróm?
Tak. Že z mojej strany nevyhovovali podmienky.
Keď si v apríli zverejnil príspevok na Facebooku, vyjadril si v ňom túžbu nájsť si priateľku ešte tento rok. Prečo tak naponáhlo?
V apríli som sa rozišiel s priateľkou a zostala vo mne potom medzera.
Bolo to vážne?
Brali sme to ako frajerstvo.
Mala Aspergerov syndróm?
Nie, ona má údajne ľahkú mozgovú dysfunkciu a je paradoxné, že sa jej hovorí ľahká, keď má niekedy veľmi blbé stavy. O tom som urobil aj video, kde o tom spievam a rapujem.
Takže máš aj umeleckú stránku?
Áno, šéf v robote ma chváli, že skladám dobré riadky. Písal som aj o priateľke.
Ako dlho ste boli spolu?
Tri roky. Takže už bol vzťah asi starý.
Vzťah bol starý?
Tak. Nejako tie vzťahy rýchlo starnú.
Z koho iniciatívy to skončilo?
Z jej. Že ma už nechce.
Povedala aj prečo?
Kvôli chorobe sa vedela rozplakať pre drobnosti. S niekým sa pohádala a ja som bol nahnevaný. Potom už len povedala, že ma nechce. Len som jej povedal prísnejším hlasom, aby bojovala. Býva pri nej schizofrenický sused, ktorý jej robí zo života peklo. Ona sa mohla už dávno ku mne nasťahovať, ale keby to nevyšlo, už by sa tam vrátiť nemohla. Nemá nikoho. Rodičia jej zomreli na choroby a jej brat sa kvôli tomu obesil. Z pôvodne päťčlennej rodiny jej ostala iba sestra a tá býva ďaleko, v Hamuliakove, to je okres Senec.
Rozumiem, čiže tam je v pozadí ťažký rodinný príbeh. Rozišli ste sa a ty si bezprostredne po rozchode napísal inzerát. Ozval sa niekto?
Zopár sa ozvalo, ale nič ma neoslovilo. Chodím za jednou kamarátkou do Martina, ale skôr sa len porozprávať po anglicky s jej takmer dospelým synom, ktorý vie jazyk lepšie ako ja.
Cítiš k nej náklonnosť?
Skôr nie, len tak kamarátsky.
S bývalou priateľkou si zrejme zažil veľké citové vzplanutie.
Zamiloval som sa rýchlo, prišlo to po pár dňoch.
Spomínal si, že sa k tebe mohla nasťahovať. Bývaš sám?
Áno. Som v byte po najstaršom ujkovi.
Takže vieš variť?
Áno.
Čo rád v kuchyni pripravuješ?
Kuracie prsíčka, niekedy aj sójové mäso. Na bravčové nejako nie som.
Máš rodičov a súrodencov?
Áno, mám rodičov a dve sestry. Mladšia z nich má jedného 20-ročného syna.
Aký si ujo?
Za jeho detstva som si s ním nerozumel, nebol medzi nami najlepší vzťah a teraz sa s ním kamarátim, dobre sa vždy porozprávame.
Spomínal si požiadavku, aby bola žena bezdetná. Nemáš rád deti?
Nedávno som išiel za kamarátkou, ktorá má takmer 12-ročného syna. Také deti už môžu byť, nad tých 12 rokov.
O rodinnom stave si uviedol, aby bola slobodná alebo nešťastne zadaná. Chopil by si sa úlohy utešiteľa resp. osloboditeľa zo zlého vzťahu?
Áno.
Ohľadom fyzických atribútov si uviedol len plnosť postavy, nič viac?
Nie, len aby bola plnšia. Či brunetka či blondína, je to jedno. Len nech nie je chudá.
Vek 38-40. Bez tolerancie plus mínus?
Na mladšie nie som.
Chcel by si mať vlastné deti?
To nie.
Čo ak sa ozve dievča z iného mesta?
Asi by som za ňou cestoval. Za jednou som raz išiel do Ivanky pri Dunaji. Išiel som do Vinohradov rýchlikom a potom dve zastávky osobákom.
Ako rande na slepo prebieha? Máš na chlopni karafiát?
Ja donesiem svoje výšivky, to je rozlišovací znak. Ukážem ti. (Matúš na kameru prezentuje precíznu výšivkovú tvorbu, pozn.red.)
Vyšívaš autobusy?
To je špeciálny 24-metrový Solaris, o šesť metrov dlhší ako klasický kĺbový Solaris. Tu je ďalší, to je autobus tureckého typu.
Máš talent a vyzerá to veľmi pracne, koľko ti to trvalo?
Asi dva alebo tri mesiace. Menšia má 6 800 krížikov a väčšia má 20 000 krížikov.
To si počítal počas vyšívania?
Nie, dal som si, že prvá výšivka má 170 x 40 a druhá výšivka má 200 x 100.
Takto presne si to pamätáš?
Áno.
Keď vyšívaš, máš rád ticho alebo hudbu?
Niekedy aj hudbu, keď som u rodičov.
Chodíš k nim často?
Bývajú pár metrov odo mňa. Najradšej by som mal medzi ich bytom a svojím lanovku.
Sú rodičia zdraví, čiperní?
Áno. Sú na dôchodku a mamina ešte chodí opatrovať.
Určite sú na teba hrdí.
Tak, hlavne mamina.
V detstve si vnímal, že sa mama trápi, hľadá odpovede, chce ti pomôcť?
To som vôbec nevnímal.
Za čo ťa v škole najviac napomínali?
Keď som kreslil na hodine.
V čom by sme sa mali ako spoločnosť zlepšiť?
V pochopení autizmu.
Kam vezmeš dievča, ktoré sa ti páči?
Na výlet. Kúpať sa alebo pozrieť nejaké mesto. Mohli by sme si ísť niekam sadnúť a tak.
Prečo chceš iba Aspergerku?
Aby ma vedela lepšie pochopiť.
Neurotypická nemá žiadnu šancu?
Nemusí ma vedieť pochopiť.
Že si na spektre, bývalej neprekážalo?
Nie, bolo to v poriadku.
Vidím tam ďalšie autobusy, je to tvoj koníček?
Áno, mám veľmi rád kvalitné autobusy. Chcel by som sa v takom viezť.
Na Slovensku také máme?
Iba pár. V Bratislave sa mi zapáčili nejaké dodávkovité autobusy, ale tie nejazdia často. V Nitre boli najlepšie autobusy do konca roka 2021. Rád som sa tam išiel voziť.
Čiže ideálna partnerka by bola šoférka autobusu.
(Smiech, pozn. red.) To nie, nemusí šoférovať autobus, na tom nezáleží.
Aké dievčatá sa ti nepáčia? Aké sa nemajú ani hlásiť?
Tak tie chudé, mladšie odo mňa alebo tie, čo majú deti vo veku hlboko pod 12 rokov.
To je všetko?
No, radšej ani schizofreničky aby sa nehlásili. Viacerým schizofreničkám sa nedá dôverovať.
Nedá sa im dôverovať?
Moja prvá láska mala schizofréniu. Niekedy sa už nechcela so mnou ani normálne rozprávať. Vadili jej viaceré veci.
Čo si o hľadaní priateľky myslia tvoji rodičia?
Mamina hovorí akurát to, že to nemám siliť. Podľa mňa je najlepšie spoznať čo najviac dievčat. Vtedy by mohla prísť láska skôr.
Kde a kedy sa stretávaš s ľuďmi okrem práce?
V Mozaike, v soboty a nedele. Tam aj máme dvakrát do roka diskotéku.
Tam sa asi cítiš príjemne, bezpečne, však?
Áno.
Sú tam menej odsudzujúci ľudia?
Je to tam lepšie. A dobrý kolektív.
Máš problém spoznávať nových ľudí?
Mám problém sa prihovoriť k dievčatám.
Keby sa ti na diskotéke páčila kočka, čo by si jej povedal?
Spýtal by som sa jej, či by som sa s ňou mohol kamarátiť.
Zaberá to?
Niektorí sú takí, že po prvom stretnutí už sa so mnou nechcú kamarátiť.
Myslíš dievčatá alebo aj chlapcov?
Aj chlapcov. Z denného programu v Mozaike som sa raz s jedným stretol a potom už sa so mnou nechcel stretnúť, asi som mu nesadol.
Máš niekedy pocit, že máš ťažší život ako ostatní?
V niečom áno.
V čom?
Je pre mňa ťažšie nájsť si lásku alebo poriadnu ženu než pre zdravého chlapa.
Ale ty si zdravý, Aspergerov syndróm nie je choroba. Ty sám seba vnímaš ako chorého?
Tak, áno. Áno.
Berieš aj nejaké lieky?
Iba na ukľudnenie nejaké, ale neberiem také, bez ktorých by som musel ísť do nemocnice.
Keď sa ráno zobudíš, si skôr smutný alebo veselý?
Skôr tak priemerne, aj od spánku to závisí. Podľa toho, čo sa mi sníva.
Spávaš dobre?
Áno. Pred robotou zaspím s ťažším pocitom, že musím skoro vstávať. Chodím na šiestu.
Vstávaš o piatej?
O štvrť na šesť. Raňajky mám cez prvú prestávku o ôsmej.
Pri prijímaní do práce bola diagnóza problém?
Šéf sa na začiatku uisťoval, že mám len AS a nie schizofréniu.
Kolegovia sú fajn?
Kolegyňa, ktorá je na dôchodku a brigáduje, má pocit, že ma samota v byte zničí. Ale hádam sa to vyrieši skoro.
Práca ťa baví?
Áno, môže byť.
Dokedy pracuješ?
Do 14:30.
Čo potom robíš?
Prídem domov. Keď nemám obed, tak si ho uvarím. Dám si obed a potom som na notebooku, prípadne robím niečo na modeli. Po práci ešte niekedy aj spím.
To potom ozaj nemáš kde stretnúť dievča.
Tak cez víkend je to pre mňa lepšie.
Si v kontakte so svojimi rovesníkmi, spolužiakmi zo strednej či vysokej školy?
Iba na Facebooku, osobné kontakty už nejako neexistujú. Málokedy.
Sleduješ ich na sociálnej sieti, aké žijú životy?
Chlapci sú poženení, dievčatá povydávané. Niektorí majú deti.
Rozmýšľam, čo by ešte mohlo ženy zaujímať. Možno znamenie?
Som rak, 9. júl.
Matúš, sme súkmeňovci, ja som 29. jún.
Tak si na Petra a Pavla a Petru. Ja som na Lujzu a Lukréciu.
Poznáš dobre kalendár, aj si citlivý, ako sa o rakoch hovorí?
Len na zvuky a podnety som precitlivený.
Máš vtedy neželané správanie, afektívny záchvat?
Niekedy kvôli niečomu vybuchnem. Sa stane.
Ako to vyzerá?
Som nervózny a… (odmlčí sa, pozn.red.)
Buchneš po stole?
Áno, áno.
Trvá ti dlho, kým sa upokojíš? Potrebuješ si vziať lieky?
Bez tabletky sa po čase ukľudním.
Pôsobíš na mňa čestne, že ani nevieš klamať.
Áno.
Keď si tak všímaš ostatných, klamú?
Niektorí áno, klamú. Tá, s ktorou som chodil, sľubovala, ale neplnila.
Na chvíľu nás prerušilo, s Matúšom sa pokúšala telefonicky spojiť suseda. Po obnovení videohovoru mi na kameru ukazuje modely autobusov, ktoré vyrobil.
Si veľmi kreatívny.
Áno. Vyrobil som si takýto autobus. Harmonika je z igelitu, čisto bieleho. Vyrábajú sa 12 metrové bez kĺbu, ja som si vymyslel takýto kĺbový. Keďže v Trnave sa mi nepáčia autobusy, sú tam zastarané aj plynové a robia čudné zvuky, tak som si vymyslel, že tento je trnavský, číslo 14 a ide do Modranky (mestská časť Trnavy, pozn.red.). Aj tam som bol.
Ako by vyzeral tvoj život, keby bol presne podľa tvojich predstáv?
Mal by som poriadne dievča mojich snov. Vedel by som poriadne po anglicky a mal by som vďaka tomu lepšiu robotu. Prípadne, aby som mohol po čase bývať vo Viedni.
To je tvoje obľúbené mesto?
Áno. Sestra, ktorá má syna, tam býva.
Majú tam dobré autobusy?
Áno. Tie mestské sú o ničom, ale linkové sú dobré.
Čo by si tam robil? Aká je tvoja vysnívaná práca?
Aby to bolo lepšie časovo a aby som využíval angličtinu. Aby mi poskytli viac voľna a za ovládanie cudzieho jazyka viac peňazí.
Keď máš voľno, kam chodíš?
Na chatu do Oščadnice chodím s Mozaikármi dvakrát do roka alebo idem na dovolenku. Tento rok som ešte nebol, idem autobusom v septembri do Chorvátska s maminou.
Opíš sa potenciálnym záujemkyniam pár slovami.
Pracujúci,... (odmlčí sa, pozn. red.)
Určite si viac, než len to.
Áno, som ten, čo samostatne býva, čo si doma sám varí, väčšinou.
Takže samostatný, nezávislý.
No, niekedy mi aj mamina navarí, keď je doma.
Čo je pre teba láska?
Aby sme sa ľúbili a užili si spoločný čas.
Veľmi ti to prajem.
Ďakujem.
Sú medzi nami ľudia s jedinečnou mysľou a my o nich takmer nič nevieme. Naučení na plytkosť, uznávame len obyčaj. Ak chceme vedieť, ako sa žije ľuďom na spektre autizmu, pýtajme sa ľudí na spektre autizmu. Pustime ich k sebe. Povrchnosť, prázdnota, ješitnosť, ego, je toho dosť, v čom nám, intaktnej spoločnosti, môžu nastaviť zrkadlo. V múdrej krajine by bol v každej školskej triede a v každom pracovnom kolektíve aspoň jeden Matúš. Keď mi dodatočne poslal fotky, aby som ich pripojila k rozhovoru, dojalo ma to. Nebol ani na jednej. Akýmsi zvláštnym neopísateľným spôsobom to so mnou pohlo. Svet potrebuje Aspergerov.
Vopred ďakujeme za slušné a citlivé vyjadrovanie v komentároch. Ak sa s Matúšom chcete skontaktovať, napíšte mail na info@modrahliadka.sk alebo správu na náš Facebook či Instagram, prípadne mu nechajte odkaz pod zdieľaným príspevkom.
FOTO: Archív M.Z., Adobe Stock
