OZ Rozvoj dieťaťa, ktoré vzniklo na podporu vzdelávania detí so špeciálnymi potrebami, zorganizovalo v poradí už tretiu konferenciu.
Slova sa na úvod ujal predseda Rozvoja dieťaťa. Zapísal som si túto myšlienku Petra Madlengu:
„To, že sa zmení názvoslovie v zákone, dieťaťu nijako nepomôže.“
Po príhovore nasledovali prednášky. Hana Černická hovorila aj o tom, že viac súrodencov nepotrebuje rovnakú hračku, ale majú si ju striedať, že rodičia majú často zbytočnú neistotu, či bude dieťa plakať, no keď dieťa pochopí strach z prevahy, upokojí sa. Riaditeľka Rozvoja dieťaťa upozornila tiež na to, že dieťa nie je šéf a nesmieme mu dať ten pocit, lebo mu to neskôr ublíži. Poznamenala, kam sme sa ako spoločnosť posunuli od čias, kedy jedlo bolo len jedlom, no dnes ho deťom aranžujeme a pred servírovaním fotíme na sociálne siete.
Za nevhodné pre deti so špeciálnymi potrebami označila kočík (chôdza je dôležitá na rozvoj hrubej motoriky), fľašu s cumlíkom (ničí pozornosť), kapsičky so sosákom, popruhy a pásy (dieťa sa musí naučiť vnímať hranice, aj pomyselné) a tiež bilingvizmus, resp. výchovu v dvojjazyčnom prostredí. Dieťa netreba obsluhovať, obliekať, pretože sebaobsluha je základ pracovných návykov. Rovnako ako sebaregulácia, dieťaťu musí plienka vadiť a keď ju dáme preč, zvýši sa pozornosť. Ak si dieťa samé šúpe mandarínku či je jogurt lyžičkou, rozvíja predpoklady reči. Keď doma pracujeme s dieťaťom, udržujeme ho v aktivite, nie pri aktivite. Trváme na požiadavke, nereagujeme na pokusy o odvrátenie pozornosti a nepracujeme ďalej s chybou. Ako zdôraznila, dnešné deti sú prestimulované.
„Pozornosť je dôležitá podmienka sociálneho a kognitívneho učenia.“
„Nestačí prísť na terapiu dvakrát do mesiaca, na pozornosti treba robiť niekoľko hodín týždenne.“
„Z faktorov, ktoré ovplyvňujú vývin dieťaťa, vieme 100% ovplyvniť iba naše správanie.“
Vo svojej prednáške na tému Pozornosť dieťaťa - ako ju podporovať, rozvíjať a nepokaziť uviedla, že nás inklúzia zatiaľ nikam neposunula. Na túto myšlienku nadviazala v ďalšej prednáške Lucia Kodayová, špeciálna pedagogička na ŠZŠ a odborná terapeutka v Rozvoji dieťaťa. V príspevku Modifikácia a tvorba edukačných materiálov pre žiakov s mentálnym postihnutím hovorila aj o tom, ako veľmi sa stigmatizuje špeciálne školstvo. Predstavila pomôcky, s ktorými sa pri vyučovaní detí so špeciálnymi potrebami pracuje. Lucia má v triede sedem detí so špeciálnymi potrebami a každému vyrába učebné pomôcky sama na mieru. Zapísal som si jej dôležitú myšlienku.
„Každé dieťa sa môže rozvíjať.“
Nasledovala dlhá prestávka na obed a po nej moderovaná diskusia na tému Partnerský život s dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím s Jánom Hrustičom, psychológom, partnerským terapeutom a autorom publikácie Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve. Čo zaujímavé som si zapísal?
„Pri frustrácii hnev naskakuje vždy, aj podvedome.“
„Kritika je ventilácia agresivity, spúšťa napätie a nastáva pre oboch zraňujúci stret.“
„Namiesto kritiky používajte sebaotvorenie, napr. celý deň si bol pod autom vs. celý deň si mi chýbal, chcela som byť s tebou.“
„Keď rodičia pochopia svoje rozdiely, vzájomné konflikty sa eliminujú.“
„Dieťa je veľmi vypočítavé, v jeho prítomnosti by rodičia nemali otvárať konflikty a mali by to vyriešiť v súkromí.“
„Na dieťa funguje metóda pokazenej platne, treba požiadavku opakovať dokola.“
„To, že je dieťa agresívne, vôbec neznamená, že je zlé.“
„Rodičia by sa mali postarať aj o seba, nie je to sebectvo, je to nevyhnutnosť.“
Z časových dôvodov som žiaľ poslednú prednášku neabsolvoval. Viedla ju odborná terapeutka Nikola Remetová-Adamková na tému Aktivity na rozvoj rečových schopností dieťaťa v domácom prostredí. Ak ste sa zúčastnili a chcete sa podeliť o dojmy, napíšte nám.
Páčil sa Vám článok? Sledujte a lajkujte Modrú hliadku aj na Facebooku, Instagrame či LinkedIne, prípadne nás môžete aj podporiť TU: Podpora. Ďakujeme.
Foto: M. Budaj
