Symptómy autizmu u dieťaťa môžu ostať rodičmi dlho nerozpoznané, prejavujú sa však už od raného detstva, ovplyvňujú každodenný život a pretrvávajú.
Tri hlavné deficitné oblasti vývoja ľudí na spektre sú sociálna interakcia, komunikácia a predstavivosť. Tvoria tzv. autistickú triádu. Sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa a pôsobenie medzi ľuďmi, či už jednotlivcami alebo skupinami. Interakcia vedie k nadväzovaniu sociálnych vzťahov.
Komunikácia je vzájomné dorozumievanie sa ľudí, výmena informácií, myšlienok a pocitov. Prebieha vďaka spoločnému systému znakov buď verbálne prostredníctvom jazyka alebo neverbálne prostredníctvom reči tela, gestikulácie a mimiky. Predstavivosť, imaginácia, fantázia či obrazotvornosť je psychický proces, schopnosť človeka predstavovať si veci a deje v myšlienkach, vytvárať pamäťové predstavy, mať vo vedomí javy či obrazy, ktoré práve zmyslovo nevníma alebo ktoré nikdy predtým nevnímal.
Prejavy autizmu sa vyskytujú už v detstve, predovšetkým ťažkosťami v spoločenskej komunikácii a obmedzeniami pre opakujúce sa vzorce správania.
Má moje dieťa prejavy autizmu?
Spísali sme hlavné prejavy autizmu u detí. Čitateľov upozorňujeme, že autistické spektrum predstavuje súbor všetkých prejavov správania, preto je skladba a intenzita symptómov u každého autistu iná. Rodičom pripomíname, že niektoré prejavy sa môžu vyskytovať aj v správaní neurotypických detí a že ich prítomnosť automaticky nepotrvdzuje pervazívnu vývojovú poruchu. Tú dokonca nepotvrdzuje ani pediater, ale pedopsychiater alebo klinický psychológ na základe špecializovaného diagnostického vyšetrenia.
Ak máte pochybnosti o správnom vývoji svojho dieťaťa, objednajte ho na odborné lekárske vyšetrenie.
Toto je 25 najčastejších možných prejavov autizmu u detí:
Opakované pohybytelom, napr. mávanie rukami, obzeranie si rúk pred očami, točenie sa okolo vlastnej osi, kývanie sa, tlieskanie a pod. sú prejavom stimmingu, seba-stimulujúceho správania, ktorým sa autisti vyrovnávajú s pretlakom vnímania sveta.
Opakované pohyby s predmetmi, napr. krútenie koliesok, šťukanie perom, vypínanie a zapínanie svetla, otváranie a zatváranie dverí.. Fascinácia určitým pohybom objektov je autostimulačná a deťom pomáha zvládnuť emocionálny a fyzický nápor.
Chôdza po špičkách aj v situáciách, keď dieťa nepotrebuje na nič dočiahnuť. Nesprávne držanie tela, napäté svalstvo, psychická nepohoda či úzkosti môžu byť znakom nezrelej nervovej sústavy. Kým u batoliat sa toleruje, špičkovanie u detí starších ako tri roky už treba riešiť s odborníkmi.
Žiadna reakcia na meno, ani na opakované výzvy, akoby dieťa svoje meno nepoznalo alebo pôsobilo, že nepočuje. Zdanlivá nedoslýchavosť sa môže ukázať ako deficit v oblasti komunikácie a patrí medzi časté prejavy autizmu u detí, no lekári vždy najprv odporúčajú vyšetrenie sluchu na ORL.
Žiadna reakcia na pokyn, ani na ten najzákladnejší, primeraný veku dieťaťa, napr. daj ruku, prines loptu či stoj súvisí s nedostatočným porozumením reči. Tieto prejavy sú typické aj pre deti s vývojovou dysfáziou - narušenou komunikačnou schopnosťou. Vhodné je vyšetrenie sluchu na ORL a logopedická intervencia.
Oneskorený vývin reči je typický pre mnohé deti na spektre. Chýba džavotanie, opakovanie slabík, slov, pomenovanie osôb a vecí. Slovná zásoba je malá a súvisí so slabým porozumením reči. Reč sa napokon nemusí vôbec vyvinúť a človek ostane neverbálny po celý život. Zdroje hovoria o tretine až takmer polovici dospelých autistov.
Narušená komunikácia sa u verbálnych autistických detí prejavuje echoláliami, teda okamžitým alebo oneskoreným opakovaním počutého, komolením slov a vytváraním nových pomenovaní, neadekvátnym tónom či melódiou reči, strojenosťou, akoby boli texty stereotypne naučené. Absentuje používanie prvej osoby jednotného čísla.
Slabý očný kontakt patrí medzi najčastejšie prejavy autizmu a súvisí s narušením v oblasti sociálnej interakcie. Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný. Typické je odvracanie pohľadu alebo dívanie sa na iné miesto, napr. rameno človeka. Prítomné je tzv. pozeranie sa cez človeka, aj keď si myslíte, že sa vám díva do očí. Odhalíte to tak, že sa pohľadu autistu uhnete. Pravdepodobne zistíte, že sa celý čas nedíva na vás, ale na vybraný bod za vami.
Neopätovaný úsmev je častým indikátorom autizmu už u bábätiek. Prečo sa autisti neusmejú naspäť na človeka? Sociálny úsmev je formou komunikácie a túto oblasť majú oslabenú. Ak absentuje, treba si všímať, či sú v správaní prítomné aj iné prejavy autizmu.
Špecifické záujmy ľudí na spektre sú zvláštne či neobvyklé, úzko definované. Deti s autizmom sú často fascinované jednou konkrétnou činnosťou, ktorá ich uspokojuje a prináša im radosť.
Predráždenosť je dôsledok množstva podnetov, ktoré autisti vďaka vysokým zmyslovým predispozíciám počas dňa vnímajú. Na preplnených miestach na nich pôsobí množstvo hluku, svetiel, pachov, ľudí či dotykov a zásahov do osobného priestoru.
Problémy so stravovaním sú veľkou témou rodičov detí na spektre. Skôr či neskôr sa vyskytnú u väčšiny, niektoré zdroje uvádzajú až 90 %. Kvôli senzorickej citlivosti sú deti vyberavé a často sa fixujú na konkrétnych pár jedál, ktoré sa na tanieri opakujú dokola. Často ide o menej výživné pokrmy, čo predstavuje problém, pretože strave chýba pestrosť a vyváženosť.
Problémy so spánkom sa týkajú polovice až 80 % autistov. Najčastejším je insomnia, keď dieťa zaspáva neskoro a v noci sa často budí. Nezriedka je prerušovaný spánok doplnený nočnými desmi či škrípaním zubov. Spánkový deficit patrí medzi najviac frustrujúce prejavy autizmu nielen pre samotné deti, ale aj pre ich večne unavených rodičov.
Problémy so zmenou nie sú prítomné u všetkých autistov, ak sa však vyskytnú, ich rodičia majú pred sebou náročnú úlohu podstupovať opakované činnosti čo najpresnejším spôsobom. Deti môže vykoľajiť nielen zmena denného plánu, obchádzka cestou do školy či nové ročné obdobie a sezónny šatník, ale aj iný hrnček, z ktorého pijú čaj Na každú plánovanú zmenu je potrebné dieťa vopred pripravovať, napr. vizualizovaním.
Rutina predstavuje v živote autistov istotu. Udalosti sa dejú v určitej následnosti. Vďaka denným plánom vedia, čo ich do večera ešte čaká. Potreba režimu nie je prítomná u všetkých autistov, súvisí s vyššie spomínanými ťažkosťami so zmenou.
Neverbálna komunikácia je narušená obojsmerne. Autisti zväčša nerozumejú výrazom tváre, gestám, tónu hlasu ľudí. Ani oni sami sa svoj vlastný verbálny deficit nesnažia nahradiť mimoslovne. Nepoužívajú gestikuláciu, mimiku, výraz tváre je často plochý.
Chýbajúca imitácia nielen v rovine vokálnej, ale aj motorickej. Opakovanie po niekom je pritom základná zručnosť pre učenie sa. Kým väčšina neurotypických detí sa učí rýchlo a ľahko pozorovaním a imitovaním ostatných ľudí, deti na spektre sa tejto zručnosti musia naučiť, nie je im prirodzená.
Nevšímavosť voči iným ľuďom je v kontraste so zaujatosťou k určitej špecifickej repetitívnej činnosti. Deti s autizmom už od raného veku nejavia záujem o ostatné deti, v škôlke či na ihrisku sa môžu zdať neprístupné, odmerané, nezaujaté. Súvisí to s oslabením socializačnej schopnosti a patrí medzi prvé prejavy autizmu, pri ktorých rodičia spozornejú.
Osobný priestor iných ľudí autisti často nerešpektujú a nezriedka prekračujú hranice. Narušenie ich vlastného osobného priestoru inými ľuďmi im však môže prekážať. Potrebujú si ho vymedziť a udržať.
Rituály sú zvláštne rutiny, ku ktorým autistov vedie nutkanie, ktorému len ťažko odolajú. Najznámejším je zoraďovanie predmetov. Vďaka nutkavému správaniu k zbožňovaným rituálom dokážu v určitej činnosti extrémne vynikať.
Symbolická hra nemá u autistov zastúpenie. Hrať sa na niečo, napr. na lekára, obchod či školu je u detí na spektre nepredstaviteľné. A to doslova. Hra “akože na niečo” totiž vychádza z predstavivosti, zručnosti, v ktorej majú deficit. Na vytváranie príbehov je nutné zapojiť imagináciu.
Nezdieľanie sa v bežnom živote môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Dieťa nemá potrebu zdieľať, čo prežíva, čo cíti, čo sa mu deje. Spadne a ublíži si, ale neprivolá rodiča. Keď ho niečo zaujme, napr. hračka, neprinesie ju ukázať rodičovi, aby ju videl tiež. Platí to aj opačne, dieťa sa nepozrie smerom k objektu, ktorý mu v diaľke ukazujú, napr. za lietadlom.
Manipulácia rukou. Keď dieťa niečo chce, ale nevie na to dočiahnuť, použije ruku rodiča. Keďže má deficit vo verbálnej a neverbálnej komunikácii, slovom nepovie ani gestom neukáže, čo chce. Aby mu rodič vec podal napr. zo stola, vezme jeho ruku a položí ju na stôl. Bez očného kontaktu čaká, kým dostane, čo chce.
Neukazovanie prstom. Deti na spektre netreba napomínať, že ukazovanie prstom na ľudí a predmety sa nepatrí. Práve naopak, musia sa to učiť. Ide o dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa a ak sa nevyskytuje, treba zbystrieť. Ukazovaním prstom dieťa zdieľa, čo vidí a čo chce, aby videli aj ostatní. Upriamuje pozornosť na objekt záujmu, a tak komunikuje. Podobne ako manipulácia rukou, aj neukazovanie prstom vychádza z absencie tvorenia tzv. komunikačného trojuholnika - pohľad do očí komunikačného partnera, pohľad alebo ukázanie na predmet záujmu, opätovný pohľad do očí komunikačného partnera.
Uzavretosť. Pre deficit v oblasti socializácie sa deti na spektre nedokážu zapojiť do hry s rovesníkmi a nadviazať komunikáciu. Spolu s nevšímavosťou voči deťom môže ísť o typické prejavy autizmu. Aj keď sú v skupine, uprednostňujú hru osamote. Samotný názov autizmus vychádza z gréckeho slova autós, čo znamená sám.
