Napriek tomu, že na odborné vyšetrenie sa čaká v poradovníkoch diagnostických centier dlhé mesiace, rodiča správa s pozitívnym výsledkom zomelie. Zrazu je to čierne na bielom. Jeho dieťa má autizmus. Na niečo také nemôže byť nikdy nikto pripravený. Drží v rukách výsledok diagnostiky alebo ortieľ o zvyšku života?
Čítajte viac: Vitajte v oceáne najzáhadnejšej diagnózy
Autizmus neodhalí žiadny prenatálny ani postnatálny odber či iné špeciálne vyšetrenie na neonatológii. Spozorovať sa dá až zo správania dieťaťa, najčastejšie v druhom a treťom roku života, keď sa batoľa začína samostatne prejavovať. Verbálne deti na spektre môžu prekĺznuť sitom a byť zachytené aj neskôr v školskom veku. Diagnózu nie je možné určiť u bábätiek, preto pár rokov po narodení syna či dcéry rodičov čaká šok. Prežívali absolútne šťastie a z ničoho nič, bez varovania, úrazu, nehody či ochorenia, im preteká pomedzi prsty. Dieťaťu, ktoré včera vnímali ako dokonalé, zdravé a prosperujúce, dnes na úrade vybavujú preukaz ŤZP.
Čítajte tiež: Čo je autistická triáda?
Bola to len ilúzia? Tých, ktorí v živote utrpeli stratu - ľudskú, emocionálnu či materiálnu - spája opatrnosť, zatrpknutosť, akýsi odmeraný prístup k šťastiu. Už sa ním nenechajú pohltiť. Popálili sa. Poučili sa. Neveria, že im môže patriť niečo, o čo už raz prišli. Človek ale nemôže byť polomŕtvy, buď žije alebo nežije. Je nepochopiteľné, že v záplave skupín obyvateľov, na ktoré sa pri osvete psychohygieny upriamuje pozornosť, nikto nevidí rodičov detí s autizmom. Sú ešte neviditeľnejší ako ich synovia a dcéry. V čase bezprostredne po oznámení diagnózy nemajú čas riešiť seba, okamžite konajú, hľadajú terapie, no oni sú prví, ktorým by mala byť poskytnutá odborná pomoc. Sú v šoku. Ublížení. Vystrašení. Neprišli o dieťa, no predsa prekonali jeho stratu. Stratili ilúziu, ktorú považovali za realitu a teraz sa z toho sna nedokážu prebudiť.
Prečítajte si: Prejavy autizmu u detí
Vstávať a cvičiť! Neriešené následky surového precitnutia sa zákonite odzrkadlia na zdravotnom stave rodičov. Sami pre seba nemôžu byť prioritou. Kolobeh starostlivosti o dieťa s autizmom ich rýchlo zomelie a donúti potlačiť vlastné potreby do úzadia. Skôr či neskôr začnú psychicky či fyzicky chátrať. Vystavení chronickému stresu, stávajú sa živnou pôdou pre vírusy a baktérie. Mamy sa častejšie v mladom veku pasujú s onkologickými ochoreniami. Lekárka a profesorka Daniela Ostatníková, zakladateľka ACVA, v knihe Máme dieťa s autizmom spomína, že u rodičov detí s PAS boli namerané rovnaké hodnoty kortizolu ako u profesionálnych vojakov. Ide o stresový hormón, ktorého nadbytok môže spôsobiť oslabenie imunity, priberanie, akné, problémy so spánkom, podráždenosť či únavu.
Čítajte aj: Je možná liečba autizmu?
Kým profesionálni vojaci majú ministerstvom obrany zabezpečenú psychologickú starostlivosť, za rodičmi detí s autizmom nestojí organizácia, ktorá by starostlivosť o ich duševné zdravie zastrešovala. Zmierenie sa s celoživotným stavom syna či dcéry je dlhodobý proces a je viac ako v poriadku požiadať o pomoc. Bolo by ideálne, ak by o ňu rodičia žiadať ani nemuseli a odborníci by ju ponúkli a poskytli automaticky po oznámení diagnózy. Problematiku by bolo potrebné spracovať obsiahle a podchytiť celú rodinu. Autizmus zasiahne všetkých jej členov a môže trvalo zmeniť ich životy. Nárastom počtu detí na spektre a nevšímavosťou voči psychickému zdraviu ich príbuzných nám vzniká celá armáda veteránov s posttraumatickým stresovým syndrómom. Statočne bránia svoje dieťa, ale kto bráni ich?
Prečítajte si: Terapie pre autistov
Mamy a otcovia sa okrem terapií pre dieťa musia zamerať aj na vlastné uzdravovanie. Hoci môžu navonok pôsobiť, že sú s novou životnou situáciou vyrovnaní, nestane sa tak zo dňa na deň. Chce to čas. Spoločnosť či samota, každému pomáha niečo iné. Keď psychika ťaží, je potrebné tomu čeliť a neželané emócie odstraňovať už v zárodku. Nie všetko si človek dokáže upratať v hlave svojpomocne. Duševný stav dieťaťa a rodiča je úzko prepojený. Darmo bude dieťa absolvovať jednu terapiu za druhou, keď ho na konci dňa vyzdvihne zdeprimovaná mama alebo vyhorený otec a doma nasiakne atmosférou zúfalstva. Ak chceme pomôcť dieťaťu s autizmom, pomôžme jeho rodičom.
Sledujte Modrú hliadku aj na Facebooku.
FOTO: Adobe Stock
