Sociálna interakcia, komunikácia a predstavivosť sú tri deficitné oblasti vývoja ľudí s autizmom. Hovoríme o tzv. triáde poškodenia. Väčšina detí, ktorým bol diagnostikovaný autizmus, má deficit v troch hlavných oblastiach, no treba upozorniť, že nie v rovnakej miere a intenzite.
Uvedieme pár príkladov subtypov diagnózy porucha autistického spektra, ktorú jednotne označujeme skratkou PAS. Ak sa prejaví oslabenie vo všetkých troch oblastiach do veku troch rokov, ide zväčša o detský autizmus. U ľudí s Apergerovým syndrómom je reč prítomná a oslabená je len neverbálna komunikácia, ťažkosti vykazujú v sociálnej a emocionálnej oblasti. Pojem atypický autizmus zastrešuje tých, ktorí nespĺňajú podmienku deficitu vo všetkých troch oblastiach alebo sa u nich diagnóza prejavila neskôr.
Čítajte viac: Prejavy autizmu u detí
Keďže pri autizme hovoríme o spektre, nie je možné, aby boli na svete dvaja rovnakí ľudia s PAS. Každý je originál. Prejav deficitov sa navyše vekom mení. Včasnou intervenciou sa dajú nedostatky korigovať a schopnosti posilňovať. Akademické centrum výskumu autizmu uvádza, že tri základné deficity sú niekedy označované aj ako triáda oslabení pri autizme.
Vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa a pôsobenie medzi ľuďmi, či už jednotlivcami alebo skupinami. Interakcia vedie k nadväzovaniu sociálnych vzťahov. U detí s autizmom je prítomná porucha sociálnej interakcie, ktorá vedie k deficitu sociálnych kontaktov. Často nedokážu porozumieť skutočnému významu slov, výrazu tváre, gest či mimiky.
Čítajte viac: Je možná liečba autizmu?
Dieťa zväčša nemá záujem nadviazať kontakt pohľadom či opätovať úsmev, napr. ak niekto vstúpi do miestnosti. Nemusí adekvátne alebo vôbec reagovať na meno, na pokyn, na bolesť či prejavovať súcit. Ak ide o skupinové činnosti, máva problém sa zapojiť do hry a striedať roly. Môže pôsobiť uzavreto a nevšímavo voči okoliu. Emočné reakcie bývajú v spoločenskom kontexte často neštandardné.
Vzájomné dorozumievanie sa ľudí, výmena informácií, myšlienok a pocitov. Prebieha vďaka spoločnému systému znakov buď verbálne prostredníctvom jazyka alebo neverbálne prostredníctvom reči tela, gestikulácie a mimiky. U detí na spektre sú prítomné poruchy komunikačných schopností na verbálnej aj neverbálnej úrovni.
Čítajte viac: Terapie pre autistov
Očný kontakt je neobvyklý, dieťa nie je vždy schopné pochopiť situáciu alebo pocity ostatných. Výraz tváre je v porovnaní s neurotypickými ľuďmi plochší. Chýba ukazovanie, napodobňovanie. V reči sú prítomné agramatizmy, ťažkosti so skloňovaním, echolálie, teda opakujúce sa slová alebo frázy ostatných. Dieťa môže o sebe hovoriť v tretej osobe, zvláštne intonovať a je obtiažne udržať s ním plynulý konverzačný tok.
Obrazotvornosť je psychický proces, schopnosť človeka predstavovať si veci a deje v myšlienkach, vytvárať pamäťové predstavy, mať vo vedomí javy či obrazy, ktoré práve zmyslovo nevníma alebo ktoré nikdy predtým nevnímal. Narušenie v oblasti imaginácie vedie u ľudí s autizmom k obmedzenému a opakujúcemu sa správaniu, stimmingu, rituálom, motorickým stereotypom, odmietaním zmeny a rigidite, teda neúprosnému vymáhaniu pravidiel a poradí. Záujmy sú špecifické, nezriedka neobvyklé, ba až zvláštne a úzko definované.
Čítajte viac: Prečo deti s autizmom fascinuje voda?
Symbolická hra nemá zastúpenie. Na vytváranie príbehov je nutné zapojiť fantáziu. Hrať sa na niečo, napr. na lekára, obchod či školu, je u detí na spektre nepredstaviteľné. A to doslova. Hra “akože na niečo” totiž vychádza z predstavivosti, zručnosti, v ktorej majú deficit. Banán nie je telefón, z ktorého dieťa zavolá imaginárnemu kamarátovi, je to ovocie. Kocka z lega nie je auto, ktoré ide po koberci, ale obyčajná súčasť stavebnice.
Foto: Adobe Stock