Keď špeciálny pedagóg David Dean prehovoril na pražskej konferencii Autismus v praxi o tom, v akej špeciálnej škole učil vo Veľkej Británii, pre našincov to miestami mohlo znieť ako rozprávka.
Prístupy k ľuďom na spektre
„V prístupe k ľuďom s autizmom existujú dva modely. Lekársky a sociálny. Lekársky model a jeho ideológia chce autizmus liečiť ako chorobu. Nesúhlasím s tým. Zároveň neuznávam behaviorálne terapie, pretože vedú deti, ktoré sa odlišujú, k tomu, aby sa správali ako ostatní. Musíme prestať nútiť deti s autizmom, aby sa správali ako my. Nadviaž očný kontakt, urob hento, urob tamto. Každý deň tlačíme na deti, aby robili niečo, čo im nie je prirodzené. Sociálny systém sa nesnaží človeka z autizmu vyliečiť.“ prehovoril Angličan k účastníkom vo výbornej češtine.
Skúsenosti z britského školstva
David Dean v príspevku pokračoval príkladom z praxe. „Učil som na špeciálnej škole v Anglicku. Bolo tam 170 detí vo veku 2-12 rokov, ktoré mali problémy s učením, často aj viacnásobné, niektoré mali autizmus. Každé malo individuálny prístup a lekársku starostlivosť. Učia sa tam akademické predmety a žiaci sú podporovaní k tomu, aby raz absolvovali maturitu. Dôraz sa kladie na to, aby každé dieťa dosiahlo svoje maximum. Škola podporuje autonómiu, učí ich nezávislosti, každé dieťa má rozhodovať za seba. Deti, ktoré nehovoria, komunikujú alternatívnym spôsobom, tabuľou s písmenami, obrázkovým systémom alebo znakovou rečou. Na spôsobe komunikácie nezáleží, podstatné je, aby každé dieťa dokázalo komunikovať svoje potreby. Každý žiak sa učí samostatne jesť, obliekať, používať toaletu, nakúpiť v obchode a zaplatiť. Učíme ich, že aj keď sú znevýhodnení, nie sú bezmocní.“
Podpora školy pre rodinu
„Cez sociálny model sme zdôrazňovali, že šťastné a spokojné dieťa môže byť len vtedy, keď sú šťastní a spokojní rodičia. Škola preto fungovala aj počas prázdnin a ak si večer chceli rodičia oddýchnuť, vyraziť von, škola poskytovala možnosť starostlivosti aj mimo vyučovania. Ako učiteľ som mal žiaka, ktorý mal starších rodičov a chcel som ich odbremeniť. Dva roky som ho učil jesť príborom, nie rukami. Každú sobotu som ho navyše bral do detskej herne. Iného žiaka som zase po vyučovaní učil plávať. Sociálny model nevidí bariéry. Pri práci na individuálnych úspechoch dieťaťa a s ohľadom na rodičov môže komunita veriť v tento model.“ uzavrel mladý učiteľ a organizátori z NAUTIS vyhlásili čas na otázky divákov.
Otázky publika
David po doplňujúcich otázkach z publika odpovedal na nejasnosti ohľadom financovania. Školu vlastnila charitatívna organizácia. Ako uviedol, čas nad rámec vyučovania, ktorý ako učiteľ trávil so svojimi žiakmi, aby pomohol jeho rodičom, nemal preplatený a robil to dobrovoľne. Rodičia dieťaťa, ktoré má špeciálne potreby, v Anglicku dostávajú budget podľa diagnózy a z týchto prostriedkov financujú terapie a intervencie podľa svojho výberu. Nedoplácajú nič.
Zazvonil zvonec
V porovnaní s tým, ako preplácanie terapií funguje u nás, to pre slovenské rodiny môže naozaj znieť až rozprávkovo. Po tom, čo sme si vypočuli, je na mieste vyzdvihnúť aj našich špeciálnych pedagógov. Čo sa odbornosti, zanietenosti a prístupu týka, môžu smelo konkurovať zahraničiu, pracujú však v oveľa náročnejších podmienkach. To sa už ale púšťame do širšej témy, podfinancovania školstva. O tom zase niekedy nabudúce. Nateraz za rodičov detí so špeciálnymi potrebami vám, milí učitelia, asistenti, terapeuti, aspoň takto vyjadrujeme našu úctu a vďaku. Vážime si vašu dôležitú prácu.
Páčil sa Vám článok? Sledujte a lajkujte Modrú hliadku aj na Facebooku, Instagrame či LinkedIne, prípadne nás môžete aj podporiť TU: Podpora. Ďakujeme.
Foto: Adobe Stock
