Predstavte si, že máte 70 rokov, objímete svoje dávno dospelé autistické dieťa a obzriete sa do minulosti. Páči sa, toto je všetko, čo sa vám spolu nikdy nepodarilo uskutočniť, pretože ste mali strach. Báli ste sa predsudkov, výsmechu, nepochopenia. Aby si niekto niečo nepomyslel, prežili ste desaťročia v izolácii.
Prešlo detstvo, inakosť nezmizla, stala sa prirodzenou. Zmizli len ľudia, na ktorých názore vám kedysi tak veľmi záležalo. Teraz to už jasne vidíte, no je neskoro. Spomienok je málo, radi by ste dohnali zameškané, ale už nevládzete.
Koľko rodinných príbehov už skončilo podobne? Kým máme silu, máme aj strach. Keď už nemáme strach, nemáme ani silu. Nezabúdajme na to, vráťme sa do súčasnosti k našim deťom a žime odvážne a naplno.
Foto: Adobe Stock
Páčil sa Vám článok? Sledujte a lajkujte Modrú hliadku aj na Facebooku, Instagrame či LinkedIne, prípadne nás môžete aj podporiť TU: Podpora. Ďakujeme.