Spoločnosť tvoria množiny a podmnožiny. Nik nepatrí všade, ale každý patrí niekam. Hľadajme prienik.
Je populárne tvrdiť, že ľudia s autizmom majú svoj vlastný svet. Ako majorita si tým farizejsky ospravedlňujeme fakt, že ich v našom svete nechceme a že o ten ich nemáme záujem. Kto však nemá vlastný svet?
Pod mojím svetom rozumiem priestor, kde sa cítim prirodzene a slobodne. Tento osobný vesmír si nosím všade so sebou. Nevzťahuje sa na žiadnu nálepku či diagnózu. Vzťahuje sa na moju jedinečnosť. Je vo mne. Napriek tomu ani na okamih neprestávam byť súčasťou vonkajšieho sveta. Apropo, čo znamená náš svet? Kto presne sú oni a kto sme my?
Bez rozdielov, všetci žijeme v jednom svete a každý si v sebe nosí ďalší. Menšina na spektre autizmu sa v živote snaží presne o to isté, čo neurotypická väčšina. Hľadá balans, jednou nohou stojí vnútri, druhou vonku, kolíše sa a snaží sa to celé ustáť.
Pripomíname si Medzinárodný deň osôb so zdravotným znevýhodnením. Súčasne začína obdobie pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Prekročme pomyselné bariéry, spravme krok k človeku, ktorý sa od nás odlišuje a stretnime sa na polceste.
Páčil sa Vám článok? Sledujte a lajkujte Modrú hliadku aj na Facebooku, Instagrame či LinkedIne, prípadne nás môžete aj podporiť TU: Podpora. Ďakujeme.
FOTO: Adobe Stock
